Episode Details

Vo voľbách si volíme ľudí, ktorí sú kompetentní len veľmi náhodne pretože my vo voľbách nevyberáme tých, ktorí sú najschopnejší viesť krajinu, ale tých, ktorí sú najschopnejší v prezentácií toho, že by vedeli viesť krajinu. Práve tento rozpor dlhodobo vedie k tomu, že nám budú vládnuť oveľa viac ľudia, ktorí budú úspešní vo volebných kampaniach, no nie nutne kompetentní spravovať krajinu, a keď tam i budú, bude to skôr vec náhody než systému, hovorí matematik Richard Kollár.

Samozrejme je dobré sa snažiť o zmeny čo najskôr. Keď teda má niekto záujem o zmenu spoločnosti, lebo je presvedčený, že nejde dobrým smerom, tak je veľmi dobré angažovať sa a snažiť sa o zmeny už v tom najbližšom politickom cykle. Na druhej strane, práve tie robustnosti systémov a jeho stabilita, ktorú v ňom vidím, hovorí, že v princípe by sme mali byť pripravený na omnoho dlhšie časové úseky a omnoho pomalšie striedanie politických názorov.

Ak nepríde k silným externým vplyvom, ja neočakávam, že by na Slovensku nastali nejaké zásadné posuny a teda - moje očakávania sú také, že môžeme čeliť nie rokom, ale možno i desaťročiam zotrvačnosti v politickom systéme. Nejde len o vytváranie nejakého vlastného priestoru, ale skutočne aj mentálna príprava na to, že veci nemusia ísť až tak dobre, ako by mohli. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme boli psychicky pripravení aj na pomerne zlé možnosti, hovorí v Ráne Nahlas matematik, človek vedy a rozumu Richard Kollár.

Žijeme dobu dátovú, ešte nikdy v dejinách sme nemali toľko informácií a tvrdých dát o všetkých možných dôležitých faktoroch pri kompetentnom a vecnom rozhodovaní, ako ich máme k dispozícií práve dnes. Napriek tomu udalosti ostatných rokov, či už riešenie pandémie covidu alebo vytváranie dlhodobých politik, v ktorých nedokážeme za desaťročia dokončiť jednu diaľnicu či postaviť koncovú nemocnicu v hlavnom meste, ukazujú, že sa dátami, ich racionálnym a kompetentným vyhodnocovaním vôbec neriadime. Naopak, vo voľbách víťazia manipulácie s faktami, priehľadné logické fauly, viac či menej vedomé lži a predovšetkým emócie.

Kde sa stala chyba a prečo sú zdanlivo tak neracionálne a nepragmatické rozhodnutia voličov dôsledkom hlbšieho natavenia systému. Kde v tom všetkom hľadať odpovede na rastúcu zložitosť, komplexitu a aj tekutosť dnešného sveta v ktorom sa na nás doslova online valí toľko informácií, že ich prakticky nemáme šancu racionálne vyhodnotiť?

„Pred časom som písal o tom, ako volebné pravidlá a úroveň dostupných technológií určujú víťazné stratégie vo voľbách. Práve tieto nastavenia vedú k tomu, že vo voľbách v tejto dobe často uspejú práve osobnosti ako Donald Trump, Silvio Berlusconi, Viktor Orbán, Róbert Fico, Igor Matovič, Andrej Danko, Boris Kollár, či Vladimír Putin.

Spája ich veľa spoločných znakov, ktoré sú súčasťou ich optimálnej stratégie:

- prezentujú sa ako poškodení bieli muži, ktorým všetci robia zle

- nikdy verejne (a možno ani neverejne) nepriznajú vlastnú chybu, česť a hanba pre nich neexistujú

- neznášajú média, ktoré sú proti nim, a huckajú proti nim verejnosť

- spájajú sa s alternatívnymi médiami, prípadne sa snažia mocensky ovládnuť existujúce médiá, ktoré následne prevezmú štvavú kampaň za nich

- oslovujú zásadne len najnižšie pudy, takmer nikdy ich nepočujete rozprávať o ničom skutočne dôležitom

- ústrednou postavou všetkého, čo hovoria, sú vždy oni sami

- ak sa situácia náhodou obráti, nevadí im prečkať chvíľu mimo, následne sa ale vracajú ako zombie s tým, že na ich minulosť sa zabudne, ako keby sa nič nestalo

- po väčšine sa nemusia spájať s kriminálnymi živlami, ako politici v minulosti, pretože sami sú systematicky kriminálnymi živlami

- hľadajú takmer výlučne riešenia, ktoré síce výrazne zvýhodňujú jednu veľmi konkrétnu skupinu obyvateľstva, ale v konečnom dôsledku na ne väčšina dopláca

Toto je, žiaľ, víťazná stratégia v dnešnej dobe. Nie je preto na tom nič pre